Nápad odísť na zimu do Španielska som dostala ešte minulý rok na jeseň. Alebo skôr nápad odísť na dlhšiu dobu niekam preč. To, že to bude Španielsko a že odídeme na 7 mesiacov, sa akosi postupne vykryštalizovalo… Pôvodne som chcela ísť na rok. Ale mužovi nedovolili pracovať zo zahraničia. Tak sme si povedali, že pôjdeme aspoň na obdobie jeho rodičovskej dovolenky.
Môj muž je super. (Podľa mňa by každý muž by mal ísť povinne na rodičovskú… Aby videli, aké to naozaj je.) Na rodičovskej bol už s Diankou, keď mala 1,5 roka. A bolo samozrejmé, že pôjde aj s Maxom. Mňa ale inšpirovala známa kamarátky, vďaka ktorej som zistila, že nemusím ísť späť do práce, keď muž pôjde na rodičovskú. Môžem si ju iba na čas prerušiť. A je to skvelá možnosť ako ísť na dlhšiu dobu do zahraničia!
PREČO som túžila odísť do zahraničia sa vysvetľuje ťažko. Jednoducho som chcela. Bodka. A nie je viac čo vysvetľovať. Prečo má niekto rád more a niekto hory? Prečo niekto rád maľuje a druhí číta knihy? Prečo má niekto rád horory a druhí komédie? Je to jednoducho tak. Cestovanie, spoznávanie nových kultúr a krajín, je skrátka moja prirodzenosť. Neznášam rutinu. A život doma sa už začínal podobať na rutinu. Nebola to nepríjemná rutina. Ale rutina to bola.
Na cestu sme sa vybrali ja, muž, auto a veci 🙂 Rozhodli sme sa ísť na taký romantický roadtip. A potom sa letecky vrátiť po deti. Nápad za 100 bodov. Naozaj sme si túto cestu vychutnali. Priznám sa, že neviem, ako by sme to dali s deťmi. Zvládnuť by sme to zvládli, ale takto sme aspoň načerpali silu na to, čo príde. Počas cesty som oprášila zrkadlovku a fotenie som si veľmi užila. Doteraz som sa k spracovaniu fotiek z roadtripu poriadne nedostala, ale verím, že aj k tomu raz príde.
Zmena = výzva, a to je dobre
Do Španielska som neutiekla. Nešla som sem hľadať šťastie ani dokonalý život. Dobre, možno trochu 🙂 Ale hlavne som sem išla hľadať zmenu. Možno samu seba. Túžila som byť viac s mojimi deťmi, aj mužom. Doma sme síce boli nonstop spolu. A mohla som jednoducho vziať Dianku zo škôlky a byť s ňou doma na Slovensku… Ale to som nechcela. Keď sme v domácom prostredí… všetko je také automatické. Je tam priveľa rozptýlení. A úprimne povedané, túžila som si dať pauzu. Od ľudí. Od aktivít. Od každodenného kolotoča. Od rutiny. Túžila som po ZMENE. Po zmene prostredia. Životného štýlu. Po nových podnetoch. A áno, aj po výzvach.
Život v Španielsku prináša množstvo výziev. Niektoré sú hlboké a osobné. Keď sme odpojení od rutiny a ruchu každodennosti, zrazu začínajú vyliezať všetky tiene. Všetko, čo doma nedostalo priestor, pretože doma sme nemali toľko časopriestoru na stíšenie a spomalenie, to všetko Španielsko vyplavuje navonok. Španielsko je pre mňa taký urýchľovač transformácie. Čo by sa doma ukázalo počas rokov, tu vylieza hneď! A to je dobre. Lebo to, na čo si posvietime, máme šancu preliečiť a posunúť sa vpred. Vnímam tieto výzvy u seba. U môjho muža. V našom vzťahu. Aj vo vzťahu s deťmi. Ale tu musím povedať, že mne Španielsko veľmi prospelo. Môj vzťah s deťmi obohacuje. A dovolím si tvrdiť, že sa zlepšil. Aj vzťah medzi Diankou a Maxom. Už to nie je 90% bitky a ťahanice. Percento spoločnej hry sa postupne zvyšuje. A to ma teší.
Očakávania vs. Realita
Viem, viem, nemala by som mať očakávania. Ale mala som plány a víziu. V Španielsku som plánovala:
• Každý deň plávať v bazéne
• Fotiť so zrkadlovkou
• Viac pracovať
• Byť viac s deťmi
• Spomaliť
Realita vyzerá inak. Nie horšie ani lepšie. Inak.
V bazéne neplávam. Ale zato som znova začala cvičiť. Plávať sa mi skrátka nechce. Plávame v mori a kúpeme sa aj v bazéne. Ale všetci spolu. A tak sa mi znova do vody vstúpiť nežiada.
Fotiť nefotím. Priznám sa, že sa mi v tom teple ani nechce. Alebo celkovo nechce? Fotodokumentáciu robím s mobilom. Nechávam to otvorené možno sa mi ešte naskytne príležitosť vytiahnuť aj zrkadlovku. Namiesto fotenia veľa vyfarbujem. Je to taká „spoločná“ aktivita s Diankou. Sedíme vedľa seba a vyfarbujeme si. Každá svoju omaľovánku. A je to fajn 🙂
Pracujem… viac ale nie tak, ako by som chcela. S deťmi som rozhodne viac. A preto si nájsť čas na seba, na dobitie bateriek, je v týchto podmienkach celkom výzva, a zatiaľ sme to s mužom úplne neodladili. Ale pracujeme na tom 🙂
Spomaľujem. A som za to nesmierne vďačná. Naozaj mi veľmi, veľmi vyhovuje tento prímorský životný štýl. Sme tu mesiac a ja mám pocit, že sme tu už dlhšie. A je to príjemný pocit. Lebo celkovo… sa tu máme dobre 🙂
Odstrihnutie sa od domova mi prospieva. A to je to, čo som od toho celého chcela. Španielsko je pre mňa ako taký retreat. Namiesto jogy a meditácie, mám more, a deti a muža nonstop pri sebe. A to prináša výzvy, ale aj priestor pre rast. Priestor pre ešte väčšie ponorenie sa do seba, ďalší krok smerom k ešte väčšej autenticite.
Výstup zo zóny komfortu
Priznám sa, že prvé dni v Španielsku som zažila šok. Nie kultúrny. Španielsko je v mnohom výstup zo zóny komfortu. Obrazne aj doslova.
Náš byt má mnoho múch. Napríklad zariadenie nie je celkom podľa našich predstáv, a čo sa vybavenia a komfortu týka, je to o level alebo dva nižšie, než sme boli zvyknutí… Máme celkom vtipné príhody. Napríklad tu nie je vysávač, a tak sme zašli do obchodu so spotrebičmi. Moja predstava, že za pár eur kúpime nejaký lacný vysávač (veď je to len na pol roka), sa rozplynula. Na výber boli 4, všetky v cenovej kategórii 100€ + 😀
Každopádne, výhľad tu máme parádny. Na more. A to stojí za to. More je pre mňa zdrojom pohody a pokoja. A tak z neho každý deň načerpávam.
Nachádzame sa v Altea, ale mimo mesta. Nie ďaleko. Ale prechádzky peši po okolí sú značne obmedzené. Všade, aj do obchodu musíme chodiť autom, a to je pre nás celkom nezvyk. Na najbližšej pláži sa nedá kúpať. Dá, ale sú tam samé chaluhy a veľké kamene, a skrátka pre nás je to no-go. Prostredie je totálne nevhodné pre deti. A najskôr som z toho mala hrôzu, potom som sa do toho uvoľnila a už to neriešim. V okolí sú krásne kopce a výhľady, s mužom sa nám tu náramne páči. A deťom je to v konečnom dôsledku jedno. Milujú more. Milujú bazén, ktorý máme komunitný v rámci ubytovania. Bývame v takom bytovom komplexe, kde je okrem bazéna dokonca aj jedno mini ihrisko so šmykľavkou a malý tenisový kurt, kde sa môžu vybehať s loptou. Muža zase potešila posilňovňa. Je tu aj nejaký sociálny klub 😀 Sú tam knihy, spoločenské hry a ping-pongový stôl. To sme zatiaľ nevyužili, ale možno počas zimných večerov?
Každopádne. Zvykli sme si, že chodíme všade autom. Chodíme sa kúpať do Altey alebo do Calpe, kde je krásna piesková pláž. Nakoniec výber lokality neľutujem. Niečo ma sem ťahalo. A napriek všetkým malicherným proti, je nám tu strašne fajn 🙂
Náš život v Španielsku plynie inak. Pomalšie. Viac mindfully. Viac si vychutnávam prítomný okamih. Je to ako dovolenka. Ale nie je to ako dovolenka. Ťažko sa to popisuje. Treba zažiť.
Odporúčam takúto skúsenosť naozaj každému!
O našom živote v Španielsku zdieľam najmä na svojom Instagrame. Ak ste zvedaví, nech sa páči, môžete nakuknúť.
