Dovoľ si oddychovať bez výčitiek

Som chorá, ležím v posteli a premýšľam nad tým, prečo si ženy, predovšetkým mamy, nedovolia oddychovať ani vtedy, keď sa cítia fyzicky zle…

Vynoril sa mi v hlave taký starý vtip, ktorý kedysi koloval medzi ženami.
„Aká je mužská závažná choroba na 6?“
„Soplík.“
Nasledoval vždy smiech a vzápätí dovetky, ako muži nič nevydržia, ako my ženy toho veľa zvládneme. Aj keď sme choré, tak sa zvládneme postarať o domácnosť, deti aj manžela. Sme predsa silné ženy, ktoré všetko „dajú“. Čo tam po nejakej chorobe, keď tu mám domácnosť, deti, prácu…

Od mužov by sme si práve v tomto mohli brať príklad. Keď sa cítia fyzicky zle, oddychujú. Bez výčitiek.

A my ženy si ani v týchto chvíľach nedovolíme vypnúť.

Prečo nepočúvame svoje telo?
Prečo máme potrebu sa hrať na silné?
Prečo si nedovolíme spomaliť a oddýchnuť si, ani keď nám naše telo dáva silnú stopku?

Martýrka, bojovníčka alebo perfekcionistka?

Je za tým skryté potvrdzovanie našej hodnoty? Robíme zo seba martýrku, ktorá sa obetuje a ide cez seba?
Pozri koľko toho vydržím! Som super žena. Som chorá a aj tak kmitám okolo detí a domácnosti.

Možno si myslíme, že všetko zvládneme najlepšie? Jedine ja a nikto druhý. Nechceme pustiť náš tlak na výkon, náš perfekcionizmus, potrebu kontrolovať?
Bezo mňa by sa tato domácnosť zrútila! Nikto iný to nezvládne tak dobre ako ja!

Alebo sa bojíme ukázať našu zraniteľnosť? Sme bojovníčky, nechceme dopustiť, aby niekto druhý videl, že „to nedávam“?
Požiadať o pomoc? Tak to nehrozí! Som predsa silná žena!

A tak odmietame nielen o pomoc požiadať alebo pomoc, a už vôbec nenecháme, nech sa pre zmenu stará o nás niekto druhý. Čo je ale na tom také zlé, len tak si ľahnúť, oddychovať a nechať, nech nám pre zmenu muž prinesie čaj a pripraví jedlo, postará sa o deti jemu vlastným spôsobom?

Možno to je práve to, čo nechceme dopustiť. Keď naša hodnota vyplýva z toho, aká som cenená v domácnosti, nemôžem si dovoliť oddychovať, byť chorá alebo nechať iných, nech sa o všetko postarajú za mňa. Lebo budem konfrontovaná s vlastnou nahraditeľnosťou.

A pritom o to vôbec nejde. Tento súperivý mindset nie je pre nás ženy prirodzený. Nie je to súťaž. Môj muž nie je moja konkurencia. Keď svojim mužom (alebo komukoľvek inému) dovolíme, aby prevzali časť zodpovednosti za domácnosť a deti, v čase, keď to potrebujeme, keď im dovolíme, aby sa postarali o veci vlastným spôsobom, uľaví sa nám. Keď si dovolíme oddcýhnuť, keď dovolíme nášmu telu, aby sa v pokoji vyliečilo, poďakujem sa nám.

Sila ženy

Ženská sila nespočíva v tom, čo všetko som schopná vydržať, zvládnuť, kam až som ochotná zájsť, aby som dokázala svoju hodnotu a mala pocit, že som „silná“. Často až na dno svojich síl.
My ženy nemôžeme fungovať stále ja plný plyn. Keď si nedoprajeme pravidelný oddych, dočerpanie síl, vyhoríme. Svet okolo mňa neskolabuje, keď na chvíľu vypnem.

Často máme pocit, že nás naše telo zrádza, a pritom s nami krásne komunikuje. Naše zdravie by malo byť na úplne prvom mieste. Pretože keď pôjdeme dlho proti sebe a svojmu telu, podpíše sa to na našom dlhodobom zdraví. A potom nebudeme schopné sa o deti a rodinu postarať vôbec.

Veľa z nás má v sebe zakorenené presvedčenie, že sila ženy pramení z toho, ako veľmi dokážeme vydržať, koľko toho dokážeme stihnúť a zvládnuť, aký výkon dokážeme podať. Že nedáme na sebe znať únavu, strach, obavy, bolesť. A pritom ženská sila spočíva v niečom plne inom.

V umení počúvať svojmu telu.
V schopnosti milovať, cítiť a prežívať hlboké emócie.
V našom napojení na intuíciu.

Sila ženy spočíva v tom, že vie, kedy povedať nie. Silná žena má pevne stanovené hranice. Vie, kedy sa zastaviť. Pozná svoju hodnotu a nemusí sa ju snažiť dokazovať. Silná žena pozná svoje silné a slabé stránky, a vie kedy ich má použiť. Vie, kedy má ísť do akcie a kedy počkať. Má vnútornú stabilitu. A dovolí si oddychovať bez výčitiek. Pretože pozná svoje limity.