Myslím, teda som?

„Myslím, teda som.“
Kedysi som sa s touto myšlienkou veľmi stotožňovala. Dnes nie. Dnes viem, že JA nie som moje myšlienky. 

Bolo pre mňa náročné prejsť touto zmenou mindsetu (doslova!). Pre človeka, ktorý sa definuje vzdelaním, inteligenciou, múdrosťou, schopnosťou myslieť a logicky premýšľať to… toto všetko pustiť bola obrovská výzva, a vlastne to ani nebol cielený proces, dospela som k tomu postupne. 

Tvoje myšlienky, to nie si ty. Ale…

Čítam práve knihu Sila prítomného okamihu od Eckharta Tolleho. A núti ma znova sa zamýšľať nad súvislosťami medzi mojimi myšlienkami a pocitmi, nad mojím bytím, nad tým, čo som skutočne JA, čo je moja esencia a čo nie.

Eckhart Tolle v knihe píše o tom, ako naše myšlienky tvoria naše pocity a ani jedno nie sme my. Vytvárajú iba falošné ja – ego.

V embodimente ale pracujem s modelom 4 tiel, ktoré sú si rovnocenné. Fyzické, mentálne, emocionálne a energetické telo, to všetko vytvára moje JA (nahrala som o tom aj krátke video, ktoré nájdeš tu).

S Tollem sa zhodneme na tom, že moje myšlienky nie som ja. Dokážu byť zdrojom rôznych nepríjemných pocitov, keď sa do nich zamotáme, stotožníme s nimi alebo si začneme vytvárať v hlave nikdy sa nekončiace príbehy.

Tolle hovorí o tom, aby sme sa od myšlienok úplne odprostili a boli plne v prítomnom okamihu, kde na myšlienky nie jej priestor. Súhlasím. Ale… (kto som, aby som protirečila Tollemu, but here we go…).

Aj naše myšlienky môžu mať hodnotu

Naše JA, naša esencia obýva naše telo a sídli vo všetkých jeho častiach. A zároveň je prepojená s niečím vyšším, mimo nás. Niečím, čo nás, všetky ľudské bytosti, spája a presahuje.

Aj naše myšlienky môžu mať hodnotu. Aj naše myšlienky sú našou súčasťou, je to jedna časť nášho tela. Dôležité je si uvedomiť, že nie jediná. Taktiež som presvedčená, že aj naše emócie sú neskutočne dôležité. Sú kompasom, sú indikátorm, sú znakom toho, že žijeme. Sú zrkadlom plnosti nášho bytia. 
Ani myšlienkami, ani emóciami nie je dobré nechať sa plne ovládnuť a definovať. Ale je dôležité byť s nimi v kontakte. 

Práve vďaka embodimentu som sa naučila (a stále učím) ladiť sama na seba a rozlišovať, či sú moje myšlienky moje vlastné, či sú z éteru alebo zvonku – zo spoločnosti, od iných ľudí, od rodičov, parntera…

A čo je ešte dôležitejšie: vďaka embodimentu sa učím pýtať sama seba nielen, či je táto myšlienka moja, ale aj čo s tou myšlienkou chcem ďalej robiť.

• Dovolím jej, aby ma definovala?
• Uverím jej a prijmem za svoju?
• Alebo ma obmedzuje a potrebujem ju prekonať, predefinovať a oslobodiť sa od nej?
• Je to myšlienka, ktorá vychádza z môjho vnútra a je prejavom mojej najhlbšej túžby?
• Je to myšlienka z éteru, ktorú stojí za to preskúmať a inšpirovať sa ňou?
• Alebo pustiť ďalej, pretože na realizáciu tohto nápadu teraz nemám čas, prirstor, chuť, kapacitu…

Limitujúce presvedčenia ťa nemusia limitovať navždy

Aj keď naše myšlienky nie sme my, môžu nás nepríjemne blokovať. Brániť v tom, aby sme sa posunuli, rástli a žili svoje sny.

Embodiment koučing je bezpečný priestor, v ktorom môžeš toto všetko preskúmať. Môžeš sa naladiť na svoje vnútro, svoje JA, a plne preskúmať svoje myšlienky, vzorce, pocity, ako sa prejavujú v tvojom fyzickom tele. A zvedomiť si, či sú tvoje alebo nie. Či ti slúžia alebo nie. Počas sedení s klientkami sa často na povrch vyplavia mnohé tieto limitujúce presvedčenia alebo podvedomé vzorce. Často to býva šok – kde sa to vzdalo/toto si naozaj myslím/to je hlas mojej mamy, otca!… Ale ja to vnímam ako dar. Pretože keď tieto sabotujúce myšlienky odhalíme, vieme s nimi ďalej pracovať.

V embodiment koučingu existujú techniky, pomocou ktorých dokážeme limitujúce presvedčenia uvoľniť, odblokovať a pretransformovať na nové, podporujúce presvedčenia. Nie pomocou mysle, ale pomocou tela a emócií. A nové presvedčenie sa potom dokáže zhmotniť v mentálnom tele ako krásna nová podporujúca myšlienka.

A preto si nemyslím, že myšlienky sú iba zlé. Ak sú to myšlienky, ktoré vychádzajú z nášho vnútra ako odkazy našej duše, tak potom sú našou súčasťou. ❤️